DETSKÉ ČASOPISY NA SLOVENSKU

Před cca třemi týdny byl na tomto webu uveřejněn článeček PROCHÁZKA NEVÁBNOU KRAJINOU ČESKÝCH ČASOPISŮ PRO DĚTI A MLÁDEŽ z časopisu TVOŘIVÁ DRAMATIKA. V čísle 3/2016 bylo podobných článků publikováno víc a protože mne osobně zaujaly, napsal jsem jejich autorům a poprosil je o možnost uveřejnění na detske-casopisy.cz. Svolili a tak zde budou články postupně zpřístupněny. Zapadají do snahy tento web doplňovat i odbornějším doprovodným textem. Textem, který obstojí i za 10, 20 let. Textem, který bude mít pro tvůrce bakalářských prací i amatérské badatele, obecně vyšší vypovídající hodnotu. Samozřejmě při zachování dokumentační hodnoty našeho digitálního archivu starých česko-slovenských dětských časopisů pro děti a mládež.

MARTA ŽILKOVÁ z Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitře napsala pro časopis TVOŘIVÁ DRAMATIKA 3/2016 obsáhlejší pojednání o současných dětských časopisech. S jejím svolením „ak to posluzi dobrej veci“  článek  publikujeme na detske-casopisy.cz. Děkujeme!

DETSKÉ ČASOPISY NA SLOVENSKU

Situácia na Slovensku je v oblasti časopisov pre deti priaznivá, hlavne čo sa týka ich kvantity. V porovnaní s minulosťou — socialistickou — narástol ich počet veľmi priaznivo i napriek istému odpadu, obyčajne z finančných dôvodov. Horšie je to s čítaním starších detí, ktoré buď nečítajú, resp. siahnu za časopismi pre dospelých, alebo prelistujú komerčné alebo či záujmové časopisy, aj to najčastejšie na internete. K dispozícii majú dva časopisy. Je to Kamarát, ktorý má dlhšiu históriu (26 ročníkov), a Zips, vychádzajúci šesť rokov (o nich podrobnejšie v ďalšej časti článku).

Aká je úloha a poslanie časopisov v živote dnešných detí a mládeže? S touto otázkou som sa obrátila na náhodné deti, učiteľov a rodičov. Najlepšie referencie od detí, rodičov i učiteľov prichádzajú o časopisoch pre predškolákov, teda pre deti v materských školách, a pre žiakov prvých dvoch ročníkov základnej školy (ZŠ). Deti siahajú po nich ako po hračkách, poskytujúcich zábavu, a nereflektujú ich skrytý výchovný či vzdelávací zámer. Tieto časopisy vo väčších množstvách objednávajú školské zariadenia, čím sa zabezpečuje ich finančné krytie. Mnohé časopisy žijú často iba z entuziazmu redaktorov a autorov, lebo vydavatelia často pokrývajú iba výrobné náklady. Nemôžu sa spoliehať na voľný predaj, lebo v novinových stánkoch sa ich predá iba niekoľko kusov. A tak sa k väčšine titulov možno dostať iba v knižniciach a cez internet, kde sa väčšinou zverejňujú iba reklamné informácie a objednávanie. Ich počet je nestabilný, mnohé zanikajú, iné vznikajú, menia vydavateľov a pod. Takže aj sonda do problematiky bude nepresná, ale zhruba vystihujúca súčasný stav.

Už po prvom prezretí detských časopisov možno vyvodiť isté závery. Kým časopis czguje ako predmet určený na zábavu, netreba detského príjemcu nútiť k jeho čítaniu. Má šancu uspieť ešte aj ako doplnok k predmetnému vyučovaniu. Treba si pritom uvedomiť, že na tomto stupni sa ešte nečítajú dlhé texty. Ide obyčajne o krátke rozprávky, ktoré sa tiež pokladajú skôr za zábavu než za učenie a nebýva ich v jednom čísle viac ako jedna, dve. Ako by sa autori báli, že v časopise nebude dosť miesta na hry. Tu sa vlastne začína problém s čítaním, či skôr nečítaním vo vyšších ročníkoch. Podľa rodičov, učiteľov, ale aj samotných žiakov je veľmi ťažké vypestovať už v základnej škole tzv. čitateľský návyk, čo znamená pravidelné čítanie kníh a časopisov. Zdá sa, že všetky inštitúcie, škola a rodina vrátane, sa vzdali pokusov obnoviť tento návyk a radšej sa pridajú k tvrdeniu, že ide o súčasný trend, kde čítanie v klasickom chápaní vytláča elektronika a médiá. Ešte šťastie, že na Slovensku je dosť nadšencov — učiteľov i rodičov, ktorí deťom knihy nielen kupujú, ale ich spolu aj čítajú a následne interpretujú s vysvetlením, že pri čítaní sa získava iný zážitok ako pri pozeraní či počúvaní. Dokonca využívajú spomenutého „nepriateľa“, teda médiá, počítače, iPady a pod., ktoré ako nosiče môžu tiež sprostredkovať kultúrny zážitok a sekundárne motivovať  čítanie. Dnes knihu či časopis je nutné pokladať za nosič kultúrnej informácie, ale s iným zameraním ako spomenuté technické nosiče. Taktická propagácia určite prinesie lepšie výsledky ako nútenie k čítaniu. V tomto momente narážame na ďalšie úskalie na ceste k úspešnému čitateľstvu. V snahe pritiahnuť detského čitateľa k časopisu či knihe sa autori a redaktori doslova predbiehajú v nápadoch, ako dieťa zabaviť, pritiahnuť k listovaniu a hre s časopisom. A tak rozličné hry a zábavné kratučké texty typu komiks, vtip, hádanka a pod. vytláčajú dlhší príbeh s odôvodnením, že deti ešte neovládajú techniku čítania, a neskôr, že nemajú na to dosť trpezlivosti a času. Ak porovnáme niekdajšie detské časopisy s dnešnými, základný rozdiel spočíva v dĺžke a množstve textov na čítanie. Ako už bolo spomenuté, jeden až dva dvojstránkové texty sú vlastne jedinou ponukou na dlhšie čítanie. Všetko ostatné sú krátke literárne i neliterárne žánre hravého charakteru. Tento prístup možno prijať tak po druhý ročník základnej školy. V treťom by mal žiak ovládať techniku čítania, čo by mu malo otvoriť bránu k dlhším textom.

Pre tretí až piaty ročník vychádzajú tzv. umelecké magazíny, ako je Slniečko či podobná Zornička, pre vyššie ročníky sme zaznamenali iba jediný — inak veľmi vydarený — pokus o kultúrny mesačník s názvom Zips (literárny zábavník pre chlapcov a dievčatá). Časopis pre teenagerov Kamarát rezignuje na dlhšie umelecké texty a celkom sa prispôsobuje komerčnej sfére.

Osobitnú skupinu tvoria online časopisy, určené pre konkrétne záujmové skupiny, ako je napr. Džungľa (pre skautov) a napokon komerčné časopisy osobitne pre chlapcov a dievčatá, väčšinou preberané z českých vydavateľstiev (Barbie, Spiderman, Monster High, Gormiti, My Little Pony, Káčer Donald, Princezna a pod.).

Pre menšiny a jazykové vyučovanie sa vydávajú časopisy v maďarčine, nemčine a formálne obyčajne kopírujú slovenské vzory (Tücsök, Freundschaft).

Časopisy pre predškolákov

Aké by mali byť časopisy pre deti v materských škôlkach? Slávka Chovanová, autorka i redaktorka niektorých časopisov, tvrdí, že „detský časopis má siahať do oblasti literárnej výchovy, umenia, kultúry a environmentálnej výchovy cez rozprávky, básničky, hádanky, komiksy, omaľovánky, vystrihovačky… Za dôležitú súčasť považuje podnecovanie tvorivosti detí, či už cez výtvarné, alebo literárne pokusy a podnetné sú aj didaktické hry ako najmenej násilný spôsob precvičovania detských vedomostí“ (Andrejčáková, 2010). S. Chovanová vlastne vymenovala tri oblasti, ktoré by detský časopis mal obsahovať: 1. hravá časť, 2. didaktické hry a texty, pripravujúce malých čitateľov na vstup do školy, 3. vlastná tvorba detí a komunikácia s nimi prostredníctvom listov a kresieb. Tretia časť vypovedá o záujmoch detí a zároveň informuje tvorcov časopisu o jeho čitateľovi.

O časopisoch veľa prezradí obsah, skladba, ilustrácie, mená autorov a ilustrátorov, šéfredaktora a napokon aj vydavateľ. Veľmi často sa stáva, že tiráž, ktorá by mohla o týchto údajoch povedať najviac, je niekedy takmer neobjaviteľná, resp. obsahuje iba adresu, prípadne vydavateľa, ale mená tvorcov sú zatajené. Niektoré časopisy, hlavne s dlhšou životnosťou, prípadne so skúsenými redaktormi sa tejto chyby nedopúšťajú.

Zaujímavé je sledovať aj reklamu, ktorá mnohé časopisy neobíde, pretože zabezpečuje ich existenciu. Aj podľa nej, teda podľa jej charakteru a množstva, možno usúdiť, do akej miery časopis závisí od vydavateľa k čomu inklinuje.

K obľúbeným a vcelku prijateľným detským časopisom na Slovensku patria Včielka, Lienka, Zvonček, Šikovníček a Adamko. Na prvý pohľad vyzerajú takmer rovnako, lebo všetky sú adresované predovšetkým deťom z materských škôl, hlavne posledným ročníkom, ktoré sú môstikom do prvej triedy ZŠ. Preto sa mnohé rubriky podobajú, majú rovnaký obsah, len sú spracované inou technikou. Rozdiel medzi nimi vytvára dôležitý časový faktor, a to je čas ich vzniku.

Časopis Včielka patrí medzi najstaršie, pretože vychádza už 58 rokov, teraz v známom vydavateľstve Orbis so šéfredaktorkou Vierou Dobiášovou. Redakcia zaraďuje do časopisu texty z diel známych autorov detskej literatúry a ilustrátorov. Časopis je pripravovaný profesionálne, so znalosťou záujmových oblastí detských čitateľov. Pravidelné rubriky majú svoje stále pomenovanie, často sú to figúrky, zvieratká či predmety (Zvedavko, Pesničkovo, Včielkina galéria a pod.), čo pomáha deťom pri hľadaní obľúbenej rubriky. Časopis je pekne ilustrovaný, prehľadný, dobre sa dá v ňom orientovať. Hneď na obálke je obsah v skratke a upozornenie na prílohu Školička hrania s Bobíkom. Prílohu možno vyňať a použiť ju ako pracovný zošit s úlohami určenými predškolskej výchove. Je to zrejme zvyšok či pozostatok zrušeného časopisu Bobík. V prílohe medzi iným pod názvom Moje milé knižky sú nielen ukážky z kníh, ale aj ich ilustrácie, čo môže pomôcť učiteľom i rodičom pri kúpe kníh. Obsah samotného časopisu je bohatý na nápady, ale nič nie je ponechané na náhodu, všetko je presne zacielené na precvičovanie pozornosti, sústredenosti, logiku, na postreh, kreslenie, počítanie, začiatky čítania, ba aj spievania (v rubrike Pesničkovo sú texty piesní), poznávanie zvierat, hravá angličtina a pod. Časopis má aj praktickú stránku, napr. poradí deťom, ako sa majú obliekať v konkrétnom počasí. Je samozrejmé, že Včielka obsahuje mnoho úloh, súťaží, krížovky, hádanky, sudoku, vtipy atď. Nechýbajú ani rozprávkové texty a básničky. Včielkina galéria uverejňuje kresby malých čitateľov či narodeninový vláčik s obrázkami detí, ktoré majú sviatok. Včielku nájdu deti aj na internete, na čo poukazuje rubrika Tvoja nová dotyková Včielka, kde sú uvedené interaktívne hry, maľovánky, puzzle, bludisko a pod. Niekoľko reklám, dotýkajúcich sa detského tovaru (CD, knihy, liek v podobe rozprávky), nenarúša pozitívny dojem z časopisu. Na záver možno konštatovať, že ide o všestranné podchytenie detských záujmov, spracovaných vkusne, nápadito a ústretovo k osobnosti dieťaťa, čo by učitelia i rodičia mohli pravidelne využívať počas prípravy na prvý vstup do školy.

Podobný charakter má aj časopis Lienka, ktorý okrem detí — podľa odpovedí opýtaných — obľubujú rodičia a starí rodičia pre množstvo zaujímavých úloh pre deti.

Časopis Zvonček (nekomerčný časopis pre šikovné deti, starostlivých rodičov, kreatívnych pedagógov — pre MŠ a 1. a 2. roč. ZŠ) patrí k málu časopisov czgujúcich bez reklamy.

Na Zvonček nadväzuje Maxík, ktorý je už náročnejší a je určený pre 2.–4. roč. V oboch prípadoch možno hodnotiť vyváženosť textovej a obrázkovej časti. Pod ilustráciami sú podpísaní akademickí maliari M. Jaššo, J. Mikulčík a D. Nágel a prispievateľmi sú známi slovenskí autori ako J. Moravčík, S. Dragulová- Faktorová atď. Okrem už spomínaných hravých cvičení, rozprávok, maľovánok, hier, textov piesní a nôt nájdeme tu komiks (www.ovce.sk) s výchovným zameraním (upozorňuje na nebezpečia internetu), pozvánku do filharmónie, príbehy o zvieratkách, kde sa používajú latinské názvy a pod.

Maxík je ešte náročnejší a tematicky pestrejší, zameraný na konkrétne vyučovacie predmety. Nachádzajú sa tu dlhšie texty, viac možností na čítanie, nielen na hru, príbeh na pokračovanie, čítanie s porozumením, nonsensové príbehy atď.

Malí čitatelia s obľubou vyhľadávajú časopis Šikovníček, ktorý vychádza už 16. rok vo vydavateľstve VERSA MEDIA a je určený deťom od 4 do 9 rokov. Hneď na obálke sa nachádza reklama na detskú elektroniku Gogen (Maxipes Fík) a v čísle je mnoho ďalších. K reklame patria súťažné otázky, motivujúce čitateľa k odpovedi, lebo sľubujú pekné výhry. Každá strana či dvojstrana prináša novú úlohu. Mnohé čísla sú komponované tematicky, napr. celé májové číslo sa zameriava na zvieratká. Prednosťou časopisu sú zreteľné a veľké kresby a písmená, určené menším deťom. Pritrafí sa, že niektoré úlohy sú neriešiteľné, lebo autor podcenil seba i svojho čitateľa. Inde zase — hlavne pri prevzatých textoch — sa vyskytne bohemizmus, resp. nepreložený výraz („Nájde Kája cestičku k Amálce?“). Miestami chýba precíznosť predchádzajúcich titulov, no výhodou je skutočne hravá predpríprava pre 1. roč. ZŠ a tendencia rozvíjať detskú zručnosť.

Komerčný charakter majú časopisy pre najmenších Bumík a Macko Pusík (vydáva Magnet-Press). Tohročné májové číslo Macka Pusíka je napr. ladené monotematicky a zameriava sa na rozprávkové postavy kráľov a princezien. A to je úloha pre postavičku, maskota časopisu Macka Pusíka, aby sa obliekol za rytiera, spieval zaľúbené árie princeznej mačičke, stretol sa s drakom a pod. Samozrejme je to vždy spojené s nejakou úlohou. Aj tu nájdeme pracovný zošit, kde sa deti učia o slabikách, píšu číslice (grafomotorika), kreslia atď. Na poslednej strane je recept, je to obľúbená rubrika, na ktorú deti reagujú vo svojich listoch. Uprostred je umiestnená príloha — Pusíkova hra na rytierov. Macko Pusík aj Bumík majú aj elektronickú podobu. Viacero reklám zrejme zaručuje existenciu týchto časopisov, ale spolu s charakterom ilustrácií ich zaraďuje do komerčnej sféry. Macko Pusík aj Bumík sú odporúčané ako doplnkové čítanie v domácom prostredí.

A teraz sa vráťme k čitateľom pertraktovaných časopisov. Sú nimi deti v rozpätí 4–7 rokov. V podstate ich hlavnou úlohou je pripraviť deti predškolského veku na školské vzdelávanie, majú pomáhať učiteľom a rodičom pri prekonávaní prvých prekážok v podobe učenia sa písmen, pomalého čítania, písania, kreslenia atď. Kým donedávna sa uprednostňovala didaktická stránka materiálu a jeho spracovania, v súčasnosti všetky časopisy vyhľadávajú hravú formu, prípadne súťažnú podobu úloh. Lepšie časopisy s väčšími skúsenosťami sa snažia o rozšírenie vedomostí a rozhľadu, pomáhajú deťom pri orientácii v reálnom priestore, podporujú kladné morálne vlastnosti a len okrajovo sa dotýkajú módnych tém, ktoré sú doménou elektronických médií. Vyžaduje to veľa nápaditosti, pedagogického citu, fantázie a profesionality v danom odbore. Rodičia, ktorých sme oslovili a ktorí časopisy kupujú, sa priznali, že deti samé s nimi nepracujú, potrebujú dospelého „sprievodcu“, aby pochopili význam ponúknutej zábavy. Tak ako ani pri televízii či iPade by nemali deti sedieť osamelo, ani časopis by nemali listovať bez sprievodu učiteľa či rodiča. Inak sú to vyhodené peniaze.

Časopisy pre mladší školský vek

Aj pre deti v prvých dvoch troch ročníkoch ZŠ sa vydáva viacero časopisov. Mnohé z nich vznikali po roku 1989, často hneď aj zanikali, ale pokračovalo aj vydávanie osvedčených časopisov s tradíciou a profesionálnym kolektívom tvorcov. Ako prvý spomenieme Zorničku, ktorú vydavateľ Spoločnosť 7 Plus (www.pluska.sk/predplatne/zornicka/) charakterizuje nasledovne: „Detský časopis s neuveriteľnou tradíciou. Vychádza od roku 1846. Zornička je časopis pre deti mladšieho školského veku, ich rodičov a pedagógov. Veľkí aj malí v ňom nájdu rozprávky, zábavnú angličtinu, život z ríše zvierat, hlavolamy, hry pre šikovné rúčky a hlavičky a veľa ďalších zaujímavostí. Podporuje detskú fantáziu, kreativitu a tvorivosť. Základné školy prvého stupňa ho pravidelne využívajú v učebnom procese. Za rok vyjde 10 čísiel.“ Nestáva sa často, že s anotáciou vydavateľa možno súhlasiť. Zornička je skutočne vhodným doplnkovým čítaním pre školákov. Pre dospelého čitateľa je dôležité aj to, že mu tiráž prezradí mená zainteresovaných redaktorov. Mnohé časopisy sú celkom anonymné, okrem adresy na objednávanie nemožno zistiť žiadne meno. V tomto prípade vidno, že grafickej úprave (N. Hanzelová) i obsahu (šéfredaktorka Viera Dobiášová) sa venuje dostatočná pozornosť. Akceptuje sa vek príjemcu nielen obsahom, ale aj úpravou, teda veľkosťou písma, rozložením jednotlivých úloh, použitím ilustrácií a fotografií podľa potreby. Úlohy sú už náročnejšie, dôležitý je aj výsledok. Pristupujú nové náročnejšie rubriky, ako sú rozhovory so spisovateľmi či výtvarníkmi, resp. príspevky, kde sa riešia životné situácie, napr. v doprave. V rubrike Qwertypédia sa uvádzajú dôležité informácie o veciach zo života, ako sú hodinky, požiare, dôležité čísla pre záchranu a pod. Detský čitateľ sa oboznamuje so zaujímavými miestami na Slovensku i v zahraničí, čím sa rozširuje jeho rozhľad. Samozrejmé sú aj zábavné rubriky, hry, vtipy… Jazyk sa miestami prispôsobuje hravosti obsahu, používajú sa hovorové slovné spojenia typu „To je šupa“, „Mozgovňa po anglicky“ atď. Časopis je pestrý, ale nie gýčový, snaží sa uspokojiť vzdelávacie požiadavky zábavným spôsobom.

Časopis Vrabček je podobne ladený ako Zornička. Z tiráže sa dozvieme, že ho vydáva Jana Vrabcová vo vydavateľstve ZUMI. Pod všetkými ilustráciami a textami sú podpísaní autori, najčastejšie Jana Belašičová a akad. maliarka Marta Potfajová. Časopis nadväzuje na učebné osnovy predškolskej výchovy a 1. a 2. roč. ZŠ. Náročnosť zadávaných úloh rastie od prvého čísla po posledné. Okrem obligátnych rubrík sa tu nachádza veľa podnetov pre výtvarnú výchovu a cvičenia z ostatných predmetov na každý deň s hravým názvom Úlohy Ika Rika Počtárika, Úlohy Iky Tiky Gramatiky, Úlohy Edka Vedka Vševedka atď. Na jednej celej strane sa nachádza aj minidivadielko s textom a postavičkami zvieratiek, ktoré treba vymaľovať a vystrihnúť. Text i obrázky sú zamerané na poznávanie lesných zvierat s didaktickým zámerom. Oba spomenuté časopisy si pochvaľujú učitelia i vychovávatelia, ktorí s nimi pracujú ako s vhodným materiálom na opakovanie a utvrdzovanie učiva i na zmysluplnú zábavu.

Samotnými deťmi je najviac vyhľadávaný Adamko — „časopis pre deti, ktoré chcú vedieť viac (rozprávky, maľovanky, hry, súťaže). Vydavateľ ORBIS IN“. Tento text zo záhlavia o charaktere časopisu veľa neprezradí. Časopis tvorí akýsi prechod od malých detí k väčším, o čom svedčia úlohy pre „malkáčov“ a „veľkáčov“. Je tu oveľa viac hier a maľovania ako v iných časopisoch. Texty krátkych básní a prózy miestami pôsobia amatérsky a zvyčajne sú didakticky ladené. Nájde sa tu aj minidivadielko, kde sa deťom ponúkajú postavičky bez textu, ten si musia vymyslieť samé.  Keďže ide o známu rozprávku, nie je to problém. Komerčný charakter časopisu zvýrazňuje množstvo reklám rozličného druhu, spojených so súťažami, upútavky na komerčne ladené DVD a filmy, reklamy na časopisy pre dospelých z materského vydavateľstva, čo do detského časopisu rozhodne nepatrí. Z dobrých nápadov treba spomenúť komiks upozorňujúci na nebezpečenstvo internetovej komunikácie, návrhy na detskú tvorbu, dopravný dotazník a pod. Príťažlivosť časopisu zabezpečuje mimická bábka Adamko, ktorá sa následne dostala aj na ďalšie produkty, ako je projekt Adamko — hravo a zdravo, odporúčaný Úradom verejného zdravotníctva SR a Ministerstvom školstva SR. V rámci projektu sa vydávajú pracovné zošity Adamkompas, Adamkozmos, Adamomaľovánky a pod.

Pre trochu starších školákov sú určené časopisy Fifík, Slniečko, Rebrík a Fľak. Fifík (od roku 1990 vychádzal vo vydavateľstve PERFEKT, od roku 2016 vo vydavateľstve AlleGro) existuje už 26 rokov a stále si udržiava dobrú formu i obsah. Autori si uvedomujú, že dnešné deti už oveľa skôr dospievajú, že sa dostávajú k najrozličnejším informáciám, že podliehajú komerčným módnym vlnám, ale mnohé z nich ostávajú ešte deťmi v tom pravom slova zmysle. A toto Fifík akceptuje. Uverejňuje didaktické hry, dlhšie literárne texty, recepty, zaujímavosti zo sveta techniky, hudby, zložitejšie vystrihovačky, ale aj postery známych spevákov, klebety zo sveta show biznisu a iné zábavné rubriky. Samostatný celok tvoria Fifíkove noviny v čiernobielom prevedení, nadväzujúce na vyučovacie predmety. Istú vážnosť časopisu dodávajú mená známych autorov (Mária Rázusová- Martáková, Gabriela Futová, Milan Lechan a iní) a výtvarníkov (napr. Karol Ondreička). Fifík dostáva dobré hodnotenia od odbornej i učiteľskej verejnosti, za čo vďačí aj spolupráci so známym pedagógom Mironom Zelinom, ale aj s učiteľmi a detskými čitateľmi prostredníctvom ich listov. Pravidelne sa tu objavujú informácie o dôležitých kultúrnych podujatiach, ako bol napr. Mesiac detskej tvorby, čo rozširuje rozhľad i záujmové sféry detského čitateľa.

Časopis Slniečko patrí k najstarším časopisom, v roku 1927 ho založila Matica slovenská. Dnes jeho vydavateľom je Literárne informačné centrum. Za kvalitu a odbornosť časopisu zodpovedajú šéfredaktor Ondrej Sliacky, dlhoročná, skúsená zástupkyňa šéfredaktora Ľubica Kepštová a za grafickú a výtvarnú úpravu Barbora Šajgalíková. Podnadpis „umelecký mesačník pre žiakov 1.–5. ročníka ZŠ“ prezrádza vekovú kategóriu príjemcu a čiastočne aj obsah. V časopisu sa uverejňujú diela známych nových i starších autorov detských kníh (Ľubica Kepštová, Ondrej Sliacky, Libuša Friedová, Dušan Dušek, Ján Turan, Július Satinský, Milan Rúfus, Jaroslav Rezník, František Rojček atď.) a ilustrátorov (Martina Matlovičová, Kateřina Kroupová, Martin Kellenberger, Kristína Šimková a mnohí ďalší). Časopis obsahuje všetky zložky, ktoré rozvíjajú duchovnú, rozumovú, výtvarnú a etickú stránku detskej osobnosti, poskytuje veľa informácií rozličného charakteru, zábavu i poučenie. Ponúka inšpirácie pre výber detského čítania od 7 do 12 rokov. Kompozícia časopisu je pestrá a dynamická, striedajú sa rozličné žánre, literárne druhy, súťažné otázky a iné motivačné prvky. Sympatickou črtou časopisu je aj snaha dotýkať sa aktuálnych problémov súčasného života, akým je neúplná rodina, strach, nespokojnosť zo zovňajškom, zaobchádzanie s mobilom a internetom, budúce povolanie, klebety a ohováranie, láska k rodičom a pod. Okrem pravidelných rubrík informuje o aktuálnych podujatiach, akými sú Exlibris Hlohovec, Dni literatúry, Zázračný oriešok atď. Časopis Slniečko možno nehýri moderným štýlom, ale svojím obsahom prispieva k intelektuálnemu rozvoju detských čitateľov.

Rebrík: Objavuj svet s priateľmi je jediný katolícky časopis pre deti vo veku 7 až 10 rokov. Vydáva ho eRKo-HKSD, šéfredaktorkou je Katarína Jantáková, zo známejších redaktorov K. Minichová. Pestrý obsah sa podobá časopisom podobného charakteru, iba že sa viac zameriava na etické a náboženské motívy, na ukážky z Biblie a inej nábožensky ladenej literatúry. Autori sa snažia vyberať témy, kde prevažuje dobro a etické princípy. Nie je to násilné a časopis si so záujmom môže prečítať každé dieťa. Okrem iných zábavných rubrík sa mnohé hry zameriavajú na zručnosť detí a ich výtvarné schopnosti. Viaceré rubriky sa dotýkajú konkrétnych predmetov (matematika, angličtina, gramatika a pod.), takže sú dobrým doplnkovým materiálom k ich vyučovaniu.

Už sedemnásty ročník časopisu Fľak: Coolový mesačník pre (zá)školákov, „vhodné pre deti od 0 do 99 rokov“, svedčí o jeho zameraní, životaschopnosti a zrejmom záujme čitateľov. Vydavateľom je VEEM, s. r. o. Ide zrejme o súkromného vydavateľa, čomu zodpovedá obsah a úroveň časopisu. Formát A5 stačí na znášku primitívnych vtipov, komiksov, posterov, reklám na komerčné filmy a pod. Aby sme boli spravodliví, nájde sa tu aj niekoľko rád typu „nesmie sa zhltnúť nič, čo vyzerá ako cukrík“ a príspevok Milana Lechana, vystrihnúť si môžete Marge Simpson, postavu zo známeho seriálu. Hoci ide o čítanie predovšetkým pre deti vo voľných chvíľach, autori by mali prejaviť aspoň elementárny vkus a zmysel pre estetično. Inak ich musíme podozrievať, že takýmto spôsobom pripravujú detského čitateľa na neskoršie čítanie komerčných časopisov pre dospelých.

Časopisy pre teenagerov

Ponuka pre starších žiakov až teenagerov je oveľa chudobnejšia. Pre nich je určený predovšetkým časopis Zips: literárny zábavník pre dievčatá a chlapcov. Vydáva ho vydavateľstvo Regent s podporou Ministerstva kultúry SR, šéfredaktorom je známy literárny vedec a spisovateľ Peter Karpinský, ktorý je nositeľom mnohých literárnych cien a pôsobí v Prešove. Možno aj preto sa v časopise častejšie objavujú práce autorov z východného Slovenska. Keďže časopis nie je riadený Bratislavou, pôsobí inak ako ostatné, doteraz spomínané tituly.

Možno ho pokladať za bielu vranu z dvoch dôvodov. Nesnaží sa čitateľa získať „modernou“ formou, ale bohatým a hodnotným obsahom. Niektoré čísla sú tematicky ladené. Ak je napríklad témou vlak, potom sa mu prispôsobuje výber literárnych ukážok, vecných článkov, rozhovorov a pod. Ak na prvých stranách sú básničky Jozefa Puchalu, vzápätí nasleduje rozhovor s ním. Do dlhšieho článku, kde sa dozviete všetko o vlakoch a cestovaní, sú v rámčeku vsunuté krátke, niekoľkoriadkové literárne ukážky z diel Karla Maya, Pavela Naumana, Nika Grafenauera, Petera Karpinského, Jána Milčáka atď. týkajúce sa vlaku. Spestrujú vecné rozprávanie a zároveň rozširujú literárne vedomosti čitateľov. Redaktori sa neboja ani dlhších textov. Napr. dvojstranový úryvok z románu Ericha Kästnera Emil a detektívi je opatrený krátkym prehľadom diela menovaného autora. Niektoré rubriky sú venované mladým začínajúcim autorom. Zábavnou formou a ukážkami sa im priblíži napríklad kaligram, druhy písma, pod názvom Dia(ne)kritické znamienka sa ukrýva gramatika a pod. Nezabúda sa ani na zábavu, aj tu sa nachádzajú krížovky, hádanky, zaujímavosti. Keďže v tomto roku sa konali oslavy Ľudovíta Štúra, nezabudlo sa ani na neho a v každom čísle sa uverejňuje komiks z jeho života, kde sa rešpektuje detský príjemca v maximálne možnej miere. Nechýba ani kontakt na významné kultúrne udalosti, ako bolo Bienále ilustrácií v Bratislave či pozvánka do Bibliotéky. Na ne nadväzuje výtvarná alebo literárna súťaž, ktorá je vždy vyhodnotená. Celkove treba vyzdvihnúť snahu redakcie rovnomerne uverejňovať diela domácich i zahraničných spisovateľov. Na zadnej strane nie sú reklamy, ale komiks Petera Karpinského, ktorý sa pod prezývkou Zipso prihovára čitateľom na viacerých miestach. Časopis Zips je robený inteligentne, profesionálne, nápadito a vkusne. Je však otázne, nakoľko ho v školách využívajú.

Celkom opačným spôsobom a inak pôsobí kedysi obľúbený a zaujímavý časopis Kamarát. Obľúbený je ešte aj teraz, ale predovšetkým pre svoj zmenený imidž, pripomínajúci komerčné časopisy pre dospelých. Šéfredaktorom je dr. Vladimír „VLADO“ Topercer, vydáva ho KAMPRESS, s. r. o., Bratislava a má za sebou 24 ročníkov. Hlavný zámer a tendencia: zapáčiť sa teenagerom tým, že sa používa ich jazyk, komerčná kultúra, zaujímavosti, móda, reklama, trapasy atď. Nájsť ich možno aj na facebooku. Uvedené vychytené témy sú kompenzované radami pre mladistvých, aby vznikol dojem serióznosti. Rady sa týkajú kozmetiky, zaobchádzania s občianskym preukazom, nadobudnutia obľúbenosti v kolektíve, stravovania, zdravia, ďalej sa odpovedá na otázky typu: začala som sa rezať, mám ísť ku gynošovi (gynekológ), čo so šikanou a pod. Nadbiehanie čitateľovi je zakotvené už v záhlaví časopisu („najpredávanejší teens časák“) a pokračuje — ako sme už spomenuli — vo výbere tém a záujmových okruhov. Zameriava sa predovšetkým na mainstreamových čitateľov, ktorí si nenárokujú náročnejší materiál, rešpektuje pritom mladších a starších čitateľov, napr. v móde, vo výbere spevákov a pod. Výtvarná stránka časopisu je na prvý pohľad dynamická, ale po dlhšom listovaní zistíte, že sa stereotypne opakuje princíp montáže a koláže, že v podstate niet strany, kde by nebolo viacero textov (obyčajne len kratších, informatívnych) a fotografií miláčikov mládeže, hlavne spevákov a hercov, sem-tam športovcov. Ladenie časopisu pripomína internetové stránky.

Časopis zachytáva súčasné trendy v jazyku, teda preberanie anglických slov predovšetkým pri pomenovaní rubrík: Stars trendy, Style, Life, My face, Thanks atď., ďalej množstvo hovorových slov, subštandardných výrazov, skomolenín a nespisovných slov, bohemizmov a pod.: „kľudne“, „najcrazy“, „najfailovejší“, „fashion trend“, „vyprdnúť sa“, „youtuber“, „pošahaný“, „odvykačky“, „čekuj“, „obchoďák“, „čo točievaš (robíš) najradšej?“ atď. Zdôvodnenie tohto trendu možno hľadať v snahe dôverne sa prihovoriť mladým čitateľom ich jazykom.

Množstvo reklám odporúča rozličný módny tovar, komerčnú literatúru, komerčné témy typu príšery, strašidlá, monštrá atď., filmy, hudbu, za predplatné ponúkajú kozmetický balíček. Za pozitívny jav možno pokladať anglické texty populárnych piesní, ktoré sú podporené megapostermi spevákov. Tie najviac priťahujú mládež. Dostatočný priestor sa venuje literárnym výtvorom čitateľov, ich listom, fotografiám, selfíčkam atď.

A opäť malý prieskum čitateľstva časopisu Kamarát: Potvrdil, že mladých zaujímajú na prvom mieste postery — malé i veľké. Radi čítajú predovšetkým texty o osobnostiach, ktoré poznajú, očakávajúc nové informácie o ich účinkovaní. Ďalej hľadajú vzory, inšpirujú sa módou, alebo ju kritizujú, nechajú sa zviesť súťažami s odmenou, čítajú hlavne krátke texty, dlhé zásadne obchádzajú, a aj tie musia mať dobrý koniec. Ukázalo sa, že časopis iba prelistujú a čítajú len výberovo, vracajú sa iba k svojim obľúbencom.

Časopis Kamarát možno pokladať za istý medzistupeň k časopisom pre dospelých, ktorí v ňom nehľadajú nič iné okrem zábavy.

Veľký rozdiel medzi počtom časopisov pre deti a teenagerov prezrádza dôležitú informáciu. Ešte pred pol storočím sa rešpektovalo vekové rozdelenie kultúry pre deti a mládež. Dnes sa rozdiely medzi tvorbou pre staršie deti či teenagerov zmazávajú a pomaly splynú s tvorbou pre dospelých. Prístup k moderným masovokomunikačným prostriedkom, teda médiám a iným nosičom informácií poskytujú neobmedzené možnosti pre deti schopné ovládať všetky technické prostriedky. Nie je však isté, či všetky získané informácie dokáže mládež spracovať na správnej úrovni. A tu musí do komunikácie vstúpiť dospelý — rodič, učiteľ a pod., mal by byť sprievodcom vo svete informácií, ktoré zaplavujú detský intelekt. Žiadny časopis ani iný zdroj ho nenahradí.

LITERATÚRA

ANDREJČÁKOVÁ, Eva. Život a smrť detských časopisov. In SME [online]. Bratislava: PETIT PRESS, a. s., 18. 2. 2010 [cit. 2016–06–16]. Dostupné z: http://zena.sme.sk/c/5243768/zivot-a-smrt-detskych-casopisov.html.

LITERÁRNE INFORMAČNÉ CENTRUM. Literárne informačné centrum: Informácie zo súčasnej slovenskej literatúry [online]. Bratislava, © 2003–2016. Dostupné z: www.litcentrum.sk.

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *