(… pokračovanie z 1.časti)
O vydávanie 3.ročníka časopisu ZORNIČKA sa starali dve výrazné osobnosti tej doby. Rudo Móric a Gejza Salay. O oboch nám dnešná AI nájde spustu informácii, tak pridávam to čo na internete nenájdete – popis a foto vyselektované z dobových periodík.
„RUDO MÓRIC narodený 27. marca 1921 v Sučanoch spisovateľ a riaditeľ vydavateľstva Mladé letá Ceny a vyznamenania: Cena Fraňa Kráľa (1967), zaslúžilý umelec (1976), nositeľ Radu práce (1981), nositeľ medaily L. Novomeského (1931), národný umelec (1984). Ceny vydavateľstva Mladé letá (1956, 1959, 1969); Ceny Slovenského literárneho fondu (1955, 1976); Cena Zväzu slovenských spisovateľov (1971); Zápis na čestnú listinu H. Ch. Andersena (1974, 1979); Čestný diplom Ceny Maxima Gorkého (1983).“


„GEJZA SALAY – narodil sa 5. júla 1902 v Žiline. Po maturite v rodnom meste začal pre nedostatok miesta na pražskej akadémii študovať sochárstvo na Vysokej umelecko-priemyslovej škole v Prahe u profesora Mařátku. Po jeden a pol roku sa mu podarilo dostať sa v r. 1923 na Akadémiu výtvarných umení k profesorom Obrovskému a Krattnerovi. Absolvoval v roku 1926 a z existenčných dôvodov pôsobil potom vyše dvadsať rokov ako profesor kreslenia na stredných školách v Kežmarku, Žiline (v roku 1927 tu usporiadal súbornú výstavu). Nových Zámkoch (v roku 1930 tu usporiadal svoju druhú samostatnú výstavu) a v Bratislave, venujúc sa systematicky maľbe. Od r. 1949 sa venoval výlučne maliarstvu. Za prvej republiky bol členom SSU a DBS, s ktorými vystavoval, po vojne bol členom spolku Bohúň a od 1949 členom SSVU. Súbornej výstavy v Bratislave sa dožil až v r. 1957. Zomrel náhle 11. mája 1963 v Bratislave.
Salay je maliar figurálnych kompozícií a portrétov. Sem-tam sa v jeho tvorbe obnovili o námety lyrické — krajina a zátišie a v 40-tych rokoch i grafika — vyhotovil niekoľko linoleorezov (Žatva). Obrazy maľoval výlučne olejom.
Počiatky jeho tvorby spadajú do 20- tych rokov a jeho osobné i výtvarné osudy sú podobné ako u jeho generačných druhov, x ktorých len niekoľkí sa dali na cestu hľadania národného štýlu. V celej tvorbe je poplatný realistickému spôsobu maľovania a nikdy nevybočuje z rámca popisného zobrazovania videnej skutočnosti. Sú mu vzdialené experimenty, abstrahovanie a zjednodušovanie formy a ako mnohí jeho rovesníci uspokojoval sa s tým, Čo získal na škole. Svoje obrazy budoval na kresbe a portrétnom prístupe k modelu (starostlivo usporadúva a do detailov vykresľuje figúry, traktujúc ich ateliérovým osvetlením a rytmizujúc ich stupnicou spravidla hnedozelených tónov).“

Pokud máš jakoukoliv informaci, která by přispěla k doplnění dalších souvislostí kolem vydání časopisu ZORNIČKA z roku 1950-51, prosím, napiš ji do KOMENTÁŘE – dolů pod náhledy titulních stránek.
Přečti si (jako registrovaný uživatel tohoto webu) na svém tabletu, pc nebo notebooku archivovaná čísla časopisu ZORNIČKA – kliknutím na náhled strany:
- ZORNIČKA 03.ročník (1950-51) číslo 06
- ZORNIČKA 03.ročník (1950-51) číslo 07
- ZORNIČKA 03.ročník (1950-51) číslo 08
- ZORNIČKA 03.ročník (1950-51) číslo 09
- ZORNIČKA 03.ročník (1950-51) číslo 10
(Zdroj: totem)
Samostatná stránka s odkazy na všechna čísla a tituly časopisů i kreslených seriálů ke čtení (bez náhledů na titulní strany) je viditelná (po přihlášení) v horním menu „KNIHOVNA„. V našem souborném katalogu najdeš všechna doposud archivovaná čísla časopisu ZORNIČKA zde >>>

by 



