by V dnešnom príspevku si okrem doplnenia a skompletizovania 21.ročníka predstavíme ďalší prispievateľov časopisu PRIATEĽ DIETOK.
Sidónia Sakalová (*1. 7. 1876 Bytča – † 24. 7. 1948 Bytča)
pseud. Bagatella, Teta Sydka, slovenská spisovateľka pre deti, poetka, prozaička, prekladateľka, ochotnícka herečka a režisérka.
Vyrastala v silnom maďarizačnom období, no z domu si odniesla lásku k slovenskej reči a národu. Meštiansku školu absolvovala v rodisku a v Budapešti. Pôsobila ako poštová úradníčka v Púchove (od 1895), Dohňanoch a inde, odišla do USA (1905), kde pracovala ako kreslička v dielni ručných výšiviek, neskôr sa však vrátila do vlasti (1910) a živila sa vyučovaním nemčiny. Po 1918 pracovala ako úradníčka na notárskom úrade v Bytči. V USA sporadicky prispievala veršami pre deti do krajanských časopisov, na Slovensku do Priateľa dietok, Včelky a Slniečka. Knižne debutovala zbierkami veršov pre deti Moja radosť 1, 2 (1922, 1925, s kresbami od mladého maliara Ladislava Treskoňa). Napísala okolo dvadsať zbierok veršov pre deti (Hip-hop svetom, Ťuky-ťuk, Veselé chvíľky, všetky 1933, Panenka Madlenka, Pod slniečkom, Hav-hav, obe 1934 a i.). Rozprávkové námety spracovala v prozaických knihách Z mesta na dedinu (1929, s ilustráciami Jána Hálu), Janko Palček, Skúsenosti trpaslíka Očkosmietku (obe 1938) a i. V medzivojnovom období patrila k najproduktívnejším a najčítanejším autorom pre deti. Spolupracovala s rozhlasom, prekladala z nemčiny, maďarčiny a češtiny.
Vladimír Plicka (*10.1. 1890 Viedeň, Rakúsko – †26. 6. 1965 Bratislava)
Kultúrny historik, publicista, prozaik
Študoval na učiteľskom ústave v Poličke na Morave, vr. 1912-13 na Filozofickej fakulte KU v Prahe a v r. 1922-25 na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V r. 1908-12 bol učiteľom v Znojme a vo Výprachticiach, v r. 1919 pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1948-50 bol referentom osvetového oddelenia KNV v Bratislave. Ako člen a funkcionár Osvetového zväzu pre Slovensko angažoval sa najmä v jeho odbore Priatelia literatúry pre mládež. Spolu s F. Volfom, F. Heŕmanovským, F. Kráľom, R. Klačkom a Z. Dônčovou podieľal sa na teoretickom rozpracovaní umeleckovýchovnej koncepcie medzivojnovej literatúry pre deti a mládež. Sám sa venoval predovšetkým popularizovaniu slovenskej histórie, jeho prvá práca pre mládež – dvojzväzkové Slovenské hrady (l. 1930, H. 1934) je koncipovaná ako náučná publikácia, ktorá sa prostredníctvom strohých informatívnych textov usiluje vzbudiť záujem mládeže o národné dejiny. SV 40. rokoch v spolupráci s dominantným Jánom Domastom na základe tohto materiálu napísal knihy historických povestí Tatári a Turci (1943), Kuruci (1944), Zbojníci (1945), Na úsvite (1945). Podobne participoval aj na knihe historických próz Františka Volfa z protitureckých bojov Turecká vojna (1938). Vlastnou beletristikou sa prezentoval až v knihe Veselé fígle bratislavského vodnára a jeho vidieckych kamarátov (1948), v ktorej na základe výskumu slovensko-nemecko-madarského bratislavského dunajského prostredia spracoval démonologické povesti a rozprávania o vodníkoch. Podobne ako v predchádzajúcich povesťových knižkách – patrí k nim aj zbierka čŕt Hlas bratislavských studní a fontán (1946) a knižka Sedem dobrých bratov, ktorú vydal r. 1948 spolu s Jánom Domastom pod spoločným pseudonymom Ondrej Ľubomírsky – aj tentoraz povesťový námet spracoval na nenáročnej štylisticko-kompozičnej úrovni, bez špecifického umeleckého ozvláštnenia, takže celkovo jeho prínos spočíva viac v zberateľskej než tvorivoumeleckej iniciatíve.
Nora Grajciarová (Preusová) (*28. 5. 1922 Ratková – † 11. 2. 2006 Bratislava)
Pseudonym: Elena Matejková
Študovala na učiteľskom ústave a učiteľskej akadémii v Bratislave, kde 1941 maturovala, 1942 absolvovala novinársky kurz na Filozofickej fakulte Slov. univerzity. Od r. 1949 pôsobila s pauzami ako učiteľka v Bratislave, najprv na podnikovej škole n. p. Vesna, potom na základných školách, od r. 1982 na dôchodku. Po časopisecky publikovaných básňach a prózach (Elán, Kultúra, Kultúrny život, Učiteľské noviny, Tvorba a i.) knižne debutovala zbierkou lyrických básní Návšteva (1979). Nasledovali zbierky Pokoj a príval (1981), Teplomilné verše (1986), deťom venovala prozaickú knižku prázdninových príhod Dobrí vtáci (1984), ako aj viaceré dramatické scénky a hry (Ples kvetín, Bradáčik a i.).
Pokud máš jakoukoliv informaci, která by přispěla k doplnění dalších souvislostí kolem vydání časopisu PRIATEĽ DIETOK z roku 1946-47, prosím, napiš ji do KOMENTÁŘE – dolů pod náhledy titulních stránek.
Přečti si (jako registrovaný uživatel tohoto webu) na svém tabletu, pc nebo notebooku archivovaná čísla časopisu PRIATEĽ DIETOK – kliknutím na náhled strany:
- PRIATEĽ DIETOK 21.ročník (1946-47) číslo 15
- PRIATEĽ DIETOK 21.ročník (1946-47) číslo 16
- PRIATEĽ DIETOK 21.ročník (1946-47) číslo 17
- PRIATEĽ DIETOK 21.ročník (1946-47) číslo 18
- PRIATEĽ DIETOK 21.ročník (1946-47) číslo 19-20
(Zdroj: totem)
Samostatná stránka s odkazy na všechna čísla a tituly časopisů i kreslených seriálů ke čtení (bez náhledů na titulní strany) je viditelná (po přihlášení) v horním menu „KNIHOVNA„. V našem souborném katalogu najdeš všechna doposud archivovaná čísla časopisu PRIATEĽ DIETOK zde >>>
